Dejiny košického konventu v skratke
13. stor. — Prví bratia dominikáni z územia dnešného Maďarska do Košíc prišli najpravdepodobnejšie ešte pred vpádom Tatárov do Uhorska v roku 1241. Následne si v gotickom slohu postavili kláštor a Kostol nanebovzatia Panny Márie, dnes najstarší v Košiciach. Potom vznikli kostoly a kláštory aj v iných častiach Slovenska (napr. v Banskej Štiavnici, v Gelnici, v Trnave, v Komárne...)
V Košiciach sa udomácnila príprava (štúdium) bratov na ich pôsobenie predovšetkým medzi východnými Slovanmi.
1430 — Sľubný rozvoj činnosti dominikánov na dnešnom území Slovenska prerušila morová nákaza, ktorá zasiahla takmer celé Uhorsko. Po morovom pustošení však nasledoval nový rozvoj a obnova rehoľného života aj v Košiciach.
16. stor. — Prienik a rozvoj reformácie v Uhorsku spôsobil úpadok a zánik väčšiny dominikánskych kláštorov na území dnešného Slovenska.
1553 — Počas náboženských nepokojov v Košiciach rozvášnený dav napadol a poškodil miestny dominikánsky kláštor.
1556 — 13. apríla mohutný požiar zničil dve tretiny Košíc vrátane dominikánskeho kostola a kláštora. Kostol sa stal nefunkčným a bratia dominikáni odišli zväčša do kláštora v Trnave. Dominikáni totiž nenašli v protestantskom meste peniaze na obnovu zničeného kostola a kláštora, ktorý bol následne premenený na sklad.
1697 — 16. decembra cisár Leopold I. vydal listinu, na základe ktorej sa môžu bratia dominikáni vrátiť do Košíc. Prví bratia sa do Košíc vrátili v roku 1698.
1741 — Ukončila sa postupná obnova a prestavba dominikánskeho kostola v barokovom slohu.
1767 — Ukončila sa novostavba kláštorného komplexu, ktorí postavili na ruinách starého kláštora.
1782 — V čase reformy cisára Jozefa II. (1780–1790) kláštor v Košiciach nebol zrušený, ale mal značne obmedzenú činnosť. Napríklad bolo zakázané prijímať nových kandidátov.
1848–1849 — V revolučných rokoch košický kláštor a kostol dominikánov slúžili ako sklad potravín pre vojsko.
1918 — Po vzniku Československa prešla správa bratov dominikánov z provincie uhorskej pod provinciu českú, ktorá bola obnovená 14. septembra 1905.
1938 — 2. novembra maďarské vojská obsadili Košice. Niektorí bratia odišli do Trenčína, kde im nitriansky arcibiskup Karol Kmeťko v roku 1939 pridelil kaplnku sv. Anny.
1950 — V noci zo 14. na 15. apríla komunistická moc násilne ukončila činnosť väčšiny mužských reholí vo vtedajšom Československu, vrátane dominikánov v Košiciach.
Niektorí bratia sa dostali do väzenia. Z chodieb košického konventu bolo skonfiškovaných asi 30 obrazov, ktoré štát dodnes nevrátil.
1950–1989 — Budova košického kláštora slúžila rôznym majiteľom. Najskôr v nej bol internát pre asi dvesto učňov stavebného závodu v Košiciach, neskôr slúžila ako ľudová škola umenia.
Kultúrne centrum Veritas získala armáda a využívala ho ako kino.
1990 — 1. januára dominikáni prevzali späť do svojej správy Kostol nanebovzatia Panny Márie v Košiciach a 12. júla prevzali späť do svojho užívania aj košický kláštor.
1991–1996 — Život dominikánov na Slovensku sa pomaly, ale isto začal rozbehávať a dostávať do koľají, ktoré tu zanechali bratia dominikáni ešte pred rokom 1950.
1997 — 15. septembra bola vyhlásená Slovenská viceprovincia Ružencovej Panny Márie. Viceprovinciálom sa stal brat Rajmund Klepanec.
2001 — 15. novembra bola slovenská viceprovincia povýšená na Slovenskú provinciu Ružencovej Panny Márie. Slávnostné vyhlásenie slovenskej provincie sa uskutočnilo 16. decembra 2001 v Bratislave na Kalvárii. Prvým provinciálom sa stal brat Konštanc Adam.
2007 — V lete začala rozsiahla rekonštrukcia pamiatkovo chráneného objektu dominikánskeho kláštora. Bratia dominikáni opäť opustili svoje pôvodné priestory – prvýkrát v histórii dobrovoľne – a na tri roky sa usadili v niekdajšom dome dominikánskych mníšok na Sládkovičovej ulici (v blízkosti cintorína Rozália).
2010 — 9. októbra obnovené priestory dominikánskeho kláštora požehnal košický arcibiskup Bernard Bober. Začala sa tak písať ďalšia zaujímavá história v pôsobení dominikánov v Košiciach.
