Z časopisu Ruženec 2/2010

Vplyv Alana de la Roche
na modlitbu ruženca (2. časť)

Dominikán Alan de la Roche sa v XV. storočí zaslúžil o zreformovanie kláštorov, kde pôsobil. Zvolil prísnejšiu prvotnú regulu dominikánov – observantov, aby sa bratia mohli úplne venovať ohlasovaniu Evanjelia.

Alanovi súčasníci si ho vážili pre jeho svätosť, vedomosti a horlivosť. Keď sa zastavujeme nad veľkosťou tohto človeka, stačí spomenúť zvláštnu skutočnosť, že v rokoch 1457–1464 Alan prežíval veľkú krízu viery. Napriek tomu dokázal vytrvať vo všetkých záväzkoch a každodenne sa modlil Žaltár Panny Márie.

Práve po dokázaní heroickej čnosti vernosti a vytrvalosti sa mu v roku 1464 zjavila Panna Mária a darovala mu prsteň ako znak duchovných zásnub. Tým, že si vybrala Alana za duchovného snúbenca, urobila z neho svojho splnomocnenca. Prikázala mu propagovať v jej mene ruženec a zakladať ružencové bratstvá. Poukázala na nový druh modlitby a meditácie, ktorá má moc ľuďom prinavrátiť prostotu, úprimnosť a vnútornú kontempláciu. Tak isto obnoviť duchovný život veriacich, ktorí sa čoraz viac začínali oddávať vonkajším úkonom zbožnosti a zvlášť kupovaním odpustkov. Teda ruženec bol ponúkaný v časoch, keď bola Cirkev oslabená a keď sa volalo po reforme.

Alan vypracoval novú metódu, ktorá sa v krátkom čase rozšírila. Vypracoval totiž dve praktiky pre duchovných pastierov. Navrhoval ohlasovať kázne podľa ružencovej schémy. Povolával a povzbudzoval k zakladaniu ružencových bratstiev. Týmto zaujímavým a ľahko zapamätateľným spôsobom približoval ľuďom Božiu Matku. Používal metódou, ktorá priťahovala srdcia veriacich. Ale čo je veľmi dôležité, veľmi sa usiloval o to, aby zasiate zrno prinášalo ovocie v živote veriacich.

Tento neobyčajný človek začal propagovať ruženec a dal mu tiež nový duchovný význam, spojený s myšlienkou zakladať ružencové bratstvá, ktoré sa ukázali znamenitými prostriedkami na začatie a posilnenie tejto mariánskej pobožnosti. Prvé ružencové bratstvo bl. Alan založil v Douai, vo Francúzku, keď už jestvujúce bratstvo Panny Márie a sv. Dominika pretvoril na ružencové bratstvo. Jeho členom odporúčal, aby každý deň recitovali Máriin žaltár – 150 zdravasov – a počas recitovania uvažovali o najdôležitejších tajomstvách viery a po každom desiatom anjelskom pozdravení pridali jeden Otče náš.

V roku 1470 Alan vydal knihu De utilitate psalterii Mariae (O používaní Máriinho žaltára), v ktorej vysvetľoval spôsob modlenia sa posvätného ruženca, ktorý prevzal z duchovnosti kartuziána Dominika Pruského – ten 150 „zdravasov“ predelil 15 „otčenášmi“ a každú modlitbu spojil s rozjímaním nad jedným tajomstvom viery, od zvestovania až po druhý príchod Ježiša Krista. Kniha prebudila medzi širokými masami veriacich vieru v silu ruženca, pomocou ktorého bolo možné vyprosiť od Panny Márie milosrdenstvo a ochranu. Zvláštnu popularitu si táto modlitba získala v Augsburgu a Kolíne nad Rýnom, neskôr aj v iných mestách. Týmto spôsobom začal Alan realizovať dielo svojho života, aby sa modlitbová prax z kláštorov postupne preniesla a začala praktizovať aj medzi ostatnými veriacimi a tiež to, aby okrem individuálnej modlitby praktizovali aj spoločnú modlitbu. Chcel, aby sa ruženec modlievali aj v skupinách.

fr. Šimon Tyrol OP

Súvisiace odkazy:
Vplyv Alana de la Roche na modlitbu ruženca (1. časť)

Vplyv Alana de la Roche na modlitbu ruženca (3. časť)
Vplyv Alana de la Roche na modlitbu ruženca (4. časť)